Alebo inak koordinácia ruka- oko. Ide o prepojenie zrakových vnemov s pohybom horných končatín. Zrakom ,,uchopenú“ vec, ktorú už dieťa dokáže rozlíšiť si zapamätá a následne vybaví a namaľuje.
Dochádza tak k prepojeniu senzorických funkcií s motorickými. Ide o prenos videného do písanej podoby. V škole je rozvinutá vizuomotorika predpokladom úspešného písania, ale i čítania. Posilňujú sa tým očné pohyby, deti sa učia manipulovať s predmetmi a orientovať sa na ploche a v priestore.
Úroveň vizuomotoriky
Pokiaľ má dieťa dobrú úroveň vizuomotorickej koordinácie, jeho čiara je plynulá, vie napodobniť tvar, zvládne plynulý pohyb, ktorý potrebuje pre to, aby daný tvar napísalo. Dobrú úroveň tejto koordinácie oka a ruky potrebujeme teda všetci, aby sme vedeli písať, kresliť či rysovať.
Úroveň vizoumotoriky, ale i grafomotoriky či jemnej motoriky patrí medzi základné kritéria, ktoré sú posudzované pri nástupe do školy. Kresba nám vie veľa napovedať o celkovej úrovni vývoja dieťaťa. Poukazuje na zrakové a priestorové vnímanie, ale i psychický a emocionálny stav dieťaťa. Kreslenie predstavuje akýsi komunikačný prostriedok detí, ale má na nich aj terapeutický účinok.
Keď sa nepodarí dieťa nastimulovať k tejto súhre oka a ruky prirodzene v predškolskom veku, môže mať neskôr problémy už so spomínaným písaním a čítaním. Je preto potrebné deťom ponúkať podnety, ktoré túto funkciu rozvinú. Vizuomotoriku je potrebné rozvíjať už v predškolskom veku a ďalej stimulovať aj u školákov. Je dôležité voliť vekovo primerané aktivity či hry. Odporúča sa pritom začať jednoduchšími činnosťami a postupovať k zložitejším.
Ktoré aktivity prispievajú k rozvoju vizuomotoriky?
- modelovanie z plastelíny podľa predlohy,
- stavanie kociek podľa vzoru,
- dokresľovanie obrázkov,
- kreslenie podľa predlohy,
- tvorba obrazcov podľa predlohy (puzzle,…),
- napodobňovanie pohybov (stoj na jednej nohe, strieška nad hlavu, zajačie uši,…).
