Pamätám si ten zmiešaný pocit radosti aj obáv, keď som prvýkrát viedla môjho drobca do škôlky. Ak aj tebe v hlave víria otázky typu “Je to správne rozhodnutie? Nie je ešte príliš skoro?”, vedz, že v tom nie si sama. Každá z nás mamičiek si tým prešla – tá úzkosť v žalúdku, trošku strachu a možno aj štipka výčitiek. Chcem sa s tebou podeliť o svoju skúsenosť a povzbudiť ťa, aby si sa nebála. Ver mi, rozumiem ti a stojím pri tebe ako kamarátka pri šálke kávy.
Moja skúsenosť ako mamy a učiteľky
Som nielen mama, ale aj učiteľka v škôlke. A hoci som počas rokov pomohla mnohým deťom zvládnuť adaptáciu, priznávam, že pri vlastnom dieťati som prežívala všetky tie isté emócie ako každá iná mama. Keď môj syn nastupoval do škôlky v roku a pól, mala som slzy na krajíčku snáď viac než on. Pamätám si, ako som stála za dverami jasličiek so stiahnutým hrdlom a načúvala, či neplače. V hlave mi vírili myšlienky: “Zvládne to bezo mňa? Nerobím chybu?”
Prvé dni neboli ľahké. Môj drobec pri lúčení plakal a srdce mi trhalo, keď som odchádzala. Aj keď som vedela (z pohľadu učiteľky), že väčšina detí sa po pár minútach upokojí a zabaví hrou, ako mama som celý deň myslela na to, či je v poriadku. Volala som do jasličiek počas obedňajšieho spánku, aby som sa opýtala, ako to zvláda. Našťastie, vždy prišla povzbudivá správa: “Už po piatich minútach sa hral s autíčkami.” Každým ďalším dňom bolo lúčenie o trošku ľahšie a asi po dvoch týždňoch ma môj syn už s úsmevom vyprevádzal pri dverách: “Čááu!” Vtedy som si vydýchla a uvedomila si, že sme to spoločne zvládli.
Praktické tipy na ľahšiu adaptáciu
Na základe vlastnej skúsenosti (aj ako mamy, aj ako učiteľky) som spísala niekoľko tipov, ktoré môžu pomôcť tebe aj tvojmu dieťatku uľahčiť si začiatky v škôlke:
Pozitívne nastavenie
Deti vycítia naše emócie ako malí radary. Ak budeš pred dieťaťom rozprávať o škôlke s úsmevom a nadšením, skôr uverí, že ho tam čaká niečo príjemné. Skús mu rozprávať, aké skvelé veci sa v škôlke dejú – že sa bude hrať s novými kamarátmi, kresliť, spievať pesničky a hrať sa na ihrisku. Zároveň sa vyhni tomu, aby si v prítomnosti malého hovorila o svojich obavách (napríklad s kamarátkou na ihrisku). Radšej si daj kávu s kamoškou a vykecajte sa mimo uší detí. Tvoj drobec potrebuje cítiť, že mu veríš a že škôlka je fajn miesto.
Postupná adaptácia
Máš možnosť, dohodni sa s nami na postupnom nástupe. Naše jasle a škôlky HAPPY umožňujú takzvaný adaptačný týždeň – prvé dni môže dieťa stráviť v škôlke len hodinku-dve, potom pol dňa, a až neskôr zostane na celý deň aj so spinkaním. A keď už nastúpi, prvé dni skús prísť po neho trošku skôr, aby vedel, že ho vždy vyzdvihneš. Postupne, ako sa bude cítiť istejšie, môžeš čas predĺžiť.
Krátke a láskavé rozlúčky
Ranné lúčenie vie byť ťažké pre dieťa aj pre mamu. Mne pomohlo zaviesť si krátky rituál: silné objatie, pusa na líce a napríklad veselá vetička typu “Poobede mi porozprávaj, čo nové si sa dnes naučil, dobre?”. Potom som sa usmiala a odhodlane odišla, aj keď vo vnútri to vrelo. Dôležité je lúčenie zbytočne nenaťahovať – čím dlhšie stojíš vo dverách s neistotou, tým ťažšie sa dieťa púšťa. Zároveň vždy dodrž sľub, že prídeš – nevytrácaj sa potajomky. Keď dieťa vie, že mu povieš pá-pá a vždy sa vrátiš v dohodnutý čas, postupne nadobudne dôveru a zvykne si.
Rutina a predvídateľnosť
Deti milujú pocit istoty, ktorý im dáva pravidelný režim. Skús doma zaviesť rannú rutinu, ktorá sa každý deň opakuje – napríklad vstanete, spoločne sa naraňajkujete, oblečiete obľúbené tričko a po ceste do škôlky si napríklad zaspievate tú istú pesničku. Rovnako dôležitý je aj poobedný režim po vyzdvihnutí: či už pôjdete spolu na ihrisko, alebo si doma dáte olovrant a prečítate rozprávku, rutina pomáha dieťaťu vedieť, čo môže očakávať. Keď drobec vie, že “teraz je škôlka, potom príde mama a dáme si spolu kakao”, cíti sa bezpečnejšie, lebo deň má pre neho jasnú postupnosť.
Podpora samostatnosti
Ešte pred nástupom do škôlky je fajn viesť dieťa k malej samostatnosti. Nemusí vedieť všetko, ale ak sa napríklad vie samo vypýtať na nočník, či aspoň trochu obliecť nohavice, bude sa cítiť sebavedomejšie. Povzbudzuj ho, aby skúšal nové veci aj bez tvojej pomoci – či už si obúva papučky, upratuje hračky alebo sa snaží naliať si vodu do pohárika. V škôlke nebudeš pri ňom, aby si všetko urobila za neho, a tak mu troška nezávislosti veľmi pomôže. Uvidíš, ako hrdo sa bude tváriť, keď ti ráno povie: “Mami, dnes som sa sám prezul!”
Rozprávanie o pocitoch
Malé deti často nevedia dať slovami najavo, čo prežívajú. Skús sa preto každý deň porozprávať o tom, aký mali deň a ako sa cítili. Možno ti drobec povie: “Plakal som, lebo som chcel za tebou.” Namiesto toho, aby si sa zľakla alebo zarmútila, ho pochváľ, aký je statočný, že to zvládol aj keď sa mu cnelo. Povedz mu, že aj tebe bolo smutno, ale myslela si na neho a tešila si sa, až ho uvidíš – aby vedel, že je v poriadku byť smutný a zároveň sa tešiť. Tiež pomáha čítať si spolu knižky o škôlke alebo sa hrať hru na “škôlku” s plyšákmi, kde si zahráte rôzne situácie. Tým všetkým mu ukážeš, že jeho pocity berieš vážne a spolu ich viete zvládnuť.
Spolupráca s učiteľmi
Učiteľky v škôlke sú tvoji spojenci, nie nepriatelia. Neboj sa s nimi otvorene rozprávať. Ráno im pokojne povedz, že malý dnes ťažko vstával alebo že v noci zle spal – budú vedieť, že možno potrebuje extra nehu. Naopak, pýtaj sa aj poobede, ako sa mal a čo ho potešilo či rozrušilo. Ja ako učiteľka viem, že tieto informácie nám pomáhajú lepšie porozumieť deťom a prispôsobiť sa ich potrebám. Ak má tvoje dieťa obľúbenú hračku alebo vankúšik, ktorý mu dodáva pocit bezpečia, dohodni sa s učiteľkou, či si ho môže priniesť na spánok. A hlavne, dôveruj im – väčšina učiteliek robí svoju prácu s láskou a naozaj im záleží na tom, aby sa tvoj drobček cítil v škôlke dobre.
Nedaj sa odradiť okolím – počúvaj svoje srdce
Okolie má občas plno názorov na to, kedy by malo dieťa nastúpiť do škôlky. Možno si už počula vety typu: “To je hrozné, dávať takého malinkého do škôlky.” alebo “Ja by som svoje dieťa v takom veku ešte z domu nepustila.” Úprimne? Každá rodina je iná a nikto okrem teba nevie presne posúdiť potreby tvojej rodiny. Ak cítiš, že tvoje dieťa je pripravené spoznávať svet medzi rovesníkmi – alebo jednoducho musíš nastúpiť do práce – nie je na tom nič zlé.
Ja som si tiež vypočula poznámky, či by som radšej nemala ostať ešte rok doma. Chvíľu som mala výčitky, či nerobím niečo sebecké. Ale potom som videla, ako môjmu synovi prospieva kolektív detí, koľko nových vecí sa učí a s akou radosťou mi ukazuje kresbičky, ktoré v škôlke namaľoval. Uvedomila som si, že som urobila dobré rozhodnutie pre neho aj pre seba. Ty sama najlepšie poznáš svoje dieťa – jeho povahu, energiu, zvedavosť – a aj svoju situáciu. Nenechaj sa preto ovplyvniť názormi okolia – tí ľudia nekráčajú vo tvojich topánkach. Dôveruj svojmu materinskému inštinktu. Ak ti hovorí, že škôlka je teraz správny krok, tak smelo do toho.
Na záver: Každé dieťa má svoje tempo
Na záver by som ti chcela pripomenúť, že každé dieťa si zvykne svojím tempom. Nenechaj sa vystresovať tým, že susedkino dieťa už po dvoch dňoch veselo cupitalo do triedy, zatiaľ čo to tvoje sa ešte týždeň držalo tvojej nohy. To vôbec nevadí. Niektorí malí hrdinovia potrebujú viac času a podpory – a potom z nich vyrastú sebavedomé bystré deti, ktoré sa v škôlke smejú od ucha k uchu. Dôležité je, že robíte pokroky, aj keď malými krôčikmi.
Tým, že dáš dieťa do škôlky, mu dávaš príležitosť rozvíjať sa. Učí sa komunikovať s rovesníkmi, deliť sa o hračky, rešpektovať jednoduché pravidlá a objavovať nový svet mimo domova. To všetko sú nesmierne dôležité zručnosti pre život. Možno to teraz tak nevyzerá, najmä keď ráno vidíš slzičky v očiach, ale ver, že tento krok je pre tvoje dieťa naozaj dôležitý a prospešný. A hoci začiatky môžu byť slzavé a náročné, o pár mesiacov budeš možno s dojatím sledovať, ako si tvoje dieťa hrdo nesie domov prvú omaľovánku alebo básničku, ktorú sa v škôlke naučilo.
Držím ti palce, aby si túto veľkú životnú zmenu spolu so svojím drobcom zvládla čo najlepšie. Nie si v tom sama – každá mama si tým prechádza a každé dieťa to nakoniec zvládne. A keď ťa prepadnú pochybnosti, spomeň si, prečo to robíš: lebo svojho drobca ľúbiš a chceš pre neho to najlepšie. A presne to mu dávaš aj týmto krokom do škôlkarského sveta.
